Skip to main content

Thajsko 2018 - Ko Lanta (opičky a rybičky)

Aby sme v Thajsku nevynechali čistokrvné dovolenkové rezorty s plážami, vydali sme sa z Krabi (príspevok o Krabi nájdete tu) na ostrov Lanta, ktorý sa nachádza asi 2 hodiny každý vanom od Krabi smerom na juh.

Už cesta samotná bola zaujímavá. Prekvapil nás najmä "systém", akým tu verejná doprava funguje. Van vás väčšinou vyzdvihne u konkrétneho hotelu a pokračuje vyzdvihnúť ďalších spolucestujúcich. Nakoniec sme sa ešte zastavili na miestnej autobusovej stanici, kde šofér od nejakého pána prevzal zásielku pre nejakú pizzeriu po ceste (podľa krabice asi ingrediencie na pizzu). Cestou sme ešte párkrát rôzne zastavili a vyložili nejaký tovar. Takže taxíky tu v podstate fungujú aj ako kuriéri. Nikto žiadne meškanke príliš nerieši, väčšinou zastavia a s úsmevom vám to vysvetlia "Five minute, ok?". Okrem týchto zastávok sa nám cesta predĺžila o čakanie na kompu na Koh Lanta, takže to čo malo trvať asi 2 hodiny, trvalo viac než 3. Až tak nám to zase nevadilo, pretože tento deň sme sa už mali len ubytovať, najesť a ísť spať.
Klong Dao Beach

Ďalší deň sme sa v podstate len váľali na pláži v Khlong Dao, ktorú sme mali asi 100 metrov od hotela. Magda s Evou nám hlásili že na Kho Phi Phi (šli tam z Krabi) to nie je nič moc, a že sa asi presunú za nami na Lantu, takže sme už pomaly začali plánovať ďalší spoločný výlet.

"Sometimes snakes, sometimes not" 

Nadpis za chvíľu vysvetlím, najskôr ale k spoločnému výletu. Rozhodli sme sa znovu si požičať skútre a pojazdiť trochu juh ostrova. Z nášho hotela to bolo do národného parku na juhu asi 20km, takže asi polhodinu jazdy. Cestou sme sa ešte chceli zastaviť pri vodopáde, ku ktorému je potrebné prejsť asi polhodinu džungľou. Vodopád bol síce takmer suchý, ale cestou sme videli celkom veľkú skupinu opíc, ako sa kúpu v potôčiku a skáču do vody zo stromov. Celou cestou šli tou istou trasou dvaja Francúzi so sprievodcom, ktorý im v podstate len ukazoval cestu, pretože na akýkoľvek výklad jeho znalosti angličtiny nestačili. Perličkou bol práve rozhovor o zvieratách v džungli, ktorého útržok sme zachytili - "Are there any snakes in this jungle?", sprievodca sa zamyslí a odpovedá "Sometimes snakes, sometimes not."
Koreň stromu tiahnúci sa niekoľko metrov po skale
Liana 
Kozliatka na hrádzi



Drzé ako opice

Asi ste toto prirovnanie už niekedy v živote počuli, na Lante ale dostáva táto veta úplne iný rozmer. Sprievodcovia národným parkom Mu Ko Lanta síce píšu o tom, že si treba dávať pozor na okuliare a ostatné veci, pretože ich opice kradnú, avšak málokto si to vie predstaviť naživo. Inak ako 'drzé opice' sa to ani nedá nazvať. Videli sme niekoľko pokusov o krádež jedla, fľašiek vody, plechoviek s kolou a podobne. Opice sa pritom ani nesnažia byť nenápadné, proste sa k vám rozbehnú a začnú vám z ruky trhať tašku alebo fľašu. Slabšie povahy samozrejme okamžite tašku pustia, a na tých čo nepustia opica vycerí zuby a zavrčí - to väčšinou zaberie. My sme našťastie o žiadnu potravu neprišli, pretože okrem jednej fľaše s vodou v ruksaku sme ani nič lákavé neniesli.

Kayaking

Pôvodne sme chceli na Lante ako prvý výlet vyskúšať šnorchlovanie, ale Magda s Evou mali ďalší deň poobede odísť späť do Krabi, a tak sme sa k nim radšej ešte pridali na poldňový kajakovací trip okolo ostrovou na východnom pobreží Lanty. Výlet sme začínali v malom prístave v mangrovách - tu sú pobrežia porastené špeciálnym druhom stromov (je to niekoľko rôznych druhov stromov), ktoré dokážu žiť s koreňmi v zmiešanej (slanej aj sladkej) vode. Zároveň ich korene zvládnu prežiť odliv, počas ktorého trčia aj meter nad hladinou, aj príliv, kedy sú zase až po kmeň pod vodou. Vyrazili sme na typickom longtail boate a po krátkom pozorovaní "mud keepers", čo je ryba, ktorá dokáže prežiť aj na súši (vygooglite si, stojí to za to) sme vyrazili smerom ku kajakovaciemu ostrovu.


Po asi 10 minútach ale kapitánovi zazvonil telefón, a ten sa nám začal ospravedlňovať, že sa ešte musíme rýchlo vrátiť (celkovo sme sa plavili už asi polhodinu) lebo v prístave ešte 2 ľudí zabudol. Po dvoch týždňoch v Thajsku vás už niečo takéto nerozhodí. Keďže zo starého motora vypiekol asi úplne maximum, veľa času nám to nezabralo a zachvíľu sme sa už vracali aj so splucestujúcimi. Po asi polhodine jazdy sme prišli k malej zátoke, kde nás už čakalo občerstvenie a tiež hladné opice. Tentokrát však oveľa mierumilovnejšie ako deň predtým. Nasledoval asi hodinový výlet na kajakoch okolo ostrova. Je to veľmi dobrý spôsob ako si obzrieť rôzne skalné pevisy a jaskyne.  Po návrate z kajaku sme si ešte každý spravili 200 000 fotiek s opičkami, ktoré sa už ľudí vôbec neboja, takže sme sa všetci cítili ako fotografi National Geographic.




Cestou späť sme ešte na chvíľu zastavili v mangrovách, z ktorých na naše prekvapenie vyplávalo asi 5 opíc a naskákali nám do lode. Kapitán si pre nich totiž odložil nejaké zbytky z dyne. Asi 15 minút pobehovali po lodi (ďalších 200000 fotiek) a kontrolovali, či nám ešte niekde nejaké jedlo nezostalo. Keď usúdili že už nič nedostanú, naskákali znovu do vody a vrátli sa na stromy.


Konečne šnorchlovanie

Možno ste to doteraz nevedeli (priznám sa, že ja tiež nie) ale Andamanské more, pri ktorom leží Thajsko, je jednou s najvychytenejších potápačských destinácií na svete (čítal som o jednom mieste asi 40km od Lanty, ktoré sa vraj považuje za 2. najlepšie miesto na potápanie NA SVETE!). My síce len šnorchlujeme, ale výlet na koralové útesy pri Lante sme si nemohli nechať ujsť. Náš prvý výlet teda smeroval na Ko Rok, ktorý je vraj jeden z najlepších. Na naše veľké prekvapenie to nebola klamlivá reklama. Koralové útesy pri tomto ostrove sú neuveriteľne nádherné. Voda úplne priezračná, bez akéhokoľvek zakalenia, a ryby, aké poznáte asi len z dokumentárnych filmov. A všetky tak 1 až 4 metre pod hladinou. Našťastie sme si pred dovolenkou kúpili GoPro kameru, pretože nemať z tohoto výletu pamiatku by bol hriech. Ťažko sa to aj popisuje, proste tam choďte, ak budete mať možnosť. Mimochodom celodenný výlet na speed boate s obedom a občerstvením vyšiel po zľave, ktorú sme mali vďaka našemu hotelu na 1400 báthov na osobu.







Okrem Koh Roku sme šli s rovnakou agentúrou (Tin sea adventures) aj na 4 ostrovy (4 islands), taktiež za šnorchlovaním. Tiež veľmi pekný výlet ale na Koh Rok to zďaleka nemalo - hlavne kvôli viditeľnosti pod vodou (asi nejaké iné prúdenie prináša k týmto miestam viac planktónu). Videli sme ale murénu a raju, takže opäť veľká spokojnosť.

Náboženstvo na juhu Thajska

Niekoho, kto si pred príjazdom do Thajska neprečítal nič o tunajších náboženských pomeroch asi prekvapí, že okrem budhistov, je tu smerom na juh krajiny čím ďalej tým viac moslimov. Najmä po presune z Chiang Mai do Krabi a na Lantu to bol obrovský rozdiel. Zároveň to sú ale rovnako usmievaví a srdeční ľudia ako budhistická časť Thajcov. Akurát dodržujú moslimské zvyklosti ohľadom obliekania, modlitieb a podobne.

Pokračovať môžete príspevkom z Pattaye.

Comments

Popular posts from this blog

Servant (Design Pattern) in Java - example

The servant design pattern - or better idiom is used to provide the functionality (methods) to some group of objects. This functionality is common for all these object and therefor should not be repeated in every of these classes. The object, which should be served is passed to the method of servant as a parameter. All the served objects should implement common interface - in this particular example IMovable interface. Also the type of argument passed to the servand method is of type IMovable . The servant in this example is used to move objects from one position to another. In real life application these methods should change the position of object in small steps so that the final change would look like smooth movement (animation). In my servant method, only some message are printed instead for demonstration. IMovable interface: package com.shimon.servant; import java.awt.Point; /** * Movable interface * @author shimon * */ public interface IMovable { public void setPos

Java Crate (design pattern/idiom) example

Another example, based on example explained in the book "Navrhove vzory" (Design patterns) from Rudolf Pecionvsky . I have re-made this example just to somehow get more familiar with this design pattern (or better idiom). The "crate" is used to store the set/list of object in one place, so that the moving (passing) these objects is easier. The example from the book is very easy, and helps to understand, how this design pattern could be applied to som very usefull application (e.g. day planner) Code example: package com.sim.crate.common; import java.util.ArrayList; import java.util.List; import java.util.ListIterator; /** * The Day Plan class demonstrates the usage of crate to create simple day plan, with items that do not collide. * @author shimon * */ public class DayPlan { private final List actions = new ArrayList (); /** * Tries to add an item to the day plan with entered start, end time and duration. Returns true, if * the try was successf

Hrebeňovka Nízkych Tatier za 4 dni

Nízke Tatry som ešte do nášho presunu do Žiliny a následneho sťahovania do Brna poznal z našich pohorí asi najlepšie. V dobe keď som ešte žil v Brezne ma myšlienka hrebeňovky príliš nenadchýnala, predsa len som to mal všetko za domom (takže tam môžem ísť kedykoľvek :). Ako to už ale väčšinou býva, človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí - našťastie to nebola v tomto prípade žiadna tragická (či trvalá) strata, a tak sme sa spolu s Lukášom a Maťom rozhodli využiť tohoročné nádherné letné počasie na prechod z Telgártu na Donovaly po červenej značke a teda po hrebeni. Kto nechce čítať ďalej a chce si pozrieť len fotky, nech pokračuje tu .   Vstávanie, cestovanie a ostrý štart Jednou z koplikovanejších otázok, bola práve otázka presunu zo Žiliny na Telgárt. Túru je potrebné začať čím skôr a preto do úvahy prichádzali len asi 2 spoje z Banskej Bystrici s prestupom v Brezne. Každopádne to pre nás znamenalo nastaviť si budík na 3:15, aby bolo reálne stihnúť autobus o pol šie